February 2013

Zopár citátov

17. february 2013 at 10:14 | Sofi |  Ja
  • Ako ľahko je všetko stratiť za pár minút. Ale stále lepšie, ako žiť v omyle.
  • Zlý deň? Usmievaj sa, lebo je to zlý deň, nie zlý život.
  • Ona neni sama preto, že by ju nikto nechcel. Preto, že v srdci nosí niekoho, kto už na ňu dávno zabudol.
  • "Nedovoľ, aby ľudia, ktorí pre teba robia tak málo ovládali v tvojom živote tak veľa." -Will Smith
  • "Dva najdôležitejšie dni v tvojom živote sú deň, keď si sa narodil, a deň, keď prídeš na to prečo." - Mark Twain
  • Nesúď ma podľa mojej minulosti. Už v nej nežijem.
  • Je "úžasné", ako vám niekto dokáže zlomiť srdce a vy ho stále budete milovať tými všetkými malými kúskami.
  • Nikdy sa nevzdávajte, pretože práve v tom bode sa príliv obráti.
  • Láska je niečo, čo môžeš po sebe nechať, keď umrieš. Je taká silná.
  • Ten pocit, keď stačí, aby okolo teba len prešiel, a tebe sa podlomia kolená, nemôžeš dýchať, srdce ti búcha neskutočnou rýchlosťou, nemôžeš z neho spustiť oči, na tvári sa ti objaví TEN úsmev, ty sa za ním len otočíš pohľadom a máš pocit, že si šťastná..
  • Život je ako klavír. Biele klávesy sú šťastné chvíle a čierne sú tie smutné chvíle. Ale obe klávesy sú potrebné pre kvalitnú hudbu..
  • "Láska je silná droga a predsa je legálna."
  • Nie je pravda, že láska je súčasťou života, pretože láska je sám život.
  • Bol ti daný život, pretože si dostatočne silný na to, aby si ho žil.
  • "Príliš veľa ľudí utráca peniaze, ktoré nevyrobili za veci, ktoré nepotrebujú, aby spravili dojem na ľudí, ktorých nemajú radi." -Will Smith
  • Občas sa stane, že ti do života niekto vstúpi a zabudne ti povedať malú zbytočnosť "..prepáč, ale som tu len na skok"
  • Láska je ako hra na hudobnom nástroji. Pokiaľ ju neprecítiš srdcom, nemá zmysel.
  • Pomsta? Netreba. Stačí si sadnúť a počkať, kým ich dojebe vlastné svedomie.

Spomienky

17. february 2013 at 9:59 | Sofi |  Ja
Spomienky.. Vedia človeka rozosmiať, ale aj sa kvôli nim veľa naplačeme. Za tým čo bolo, a čo už nikdy nebude. Ale keby nebolo spomienok, niekedy by človek neveril, že niekedy bol naozaj šťastný. Ja rada spomínam. Čítam si starý denník, staré články tu na blogu.. Prežívam ešte raz veci, ktoré boli. Usmievam sa nad tým ako som všetko popisovala, nad tým čo sa vlastne dialo a nad tým, aká som bola vtedy šťastná. A potom iba čučím do steny. A rozmýšľam. Prečo sa to skončilo, prečo to už neni, čo som spravila zle.. Kedy budem konečne naozaj šťastná, ako vtedy.. V tej chvíli, keď spomínam mi neni zle. Vlastne som vtedy šťastná, kvôli tomu, že vôbec mám na čo spomínať. Čo ma potom, že teraz je všetko zle. Keď spomínam, nežijem v prítomnosti. Prežívam celú minulosť ešte raz.. Lenže treba sa vrátiť do reality. Bohužial. A tá často krát nebýva moc ružová. Potom to už len ide - slzy, bolesť... Otázky, ktoré sa valia ako lavína ale nikdy nebudú zodpovedané.. A potom treba žiť ďalej. Utrieť si slzy, postaviť sa, usmiať sa a tváriť sa , že je všetko v poriadku. Lenže koľko sa priemerný človek udrží takto pretvarovať? Kým to všetko nevybuchne ako sopka a nevalí sa von? Čím dlhšie, tým je toho viac.
A za toto všetko môžu spomienky.
Za bolesť, za šťastie, ..